Uvodna stranka O nas Sluzby Tipy Galeria Kontakt
Pondelok 12:30 - 16:30
Utorok 12:30 - 16:30
Streda 12:30 - 16:30
Štvrtok 12:30 - 16:30
Piatok 12:30 - 16:30
 
 
31. Ako vypočítať vek psa. Našli presnejší vzorec

Ak ste niekedy chceli prepočítať vek svojho psa na ľudské roky, zrejme ste jeho skutočný vek jednoducho vynásobili siedmimi. Výsledné číslo v skutočnosti nič neznamená. Pravdou je, že zrejme nikdy nebudeme poznať ľudský vek všetkých psích plemien. No genetici teraz tvrdia, že našli vzorec, ktorý funguje aspo? pre niektoré psy.Ich výpočet nie je založený na odhadoch, ale na skutočnej vede. Výskum čaká na publikovanie vo vedeckom časopise, zatiaľ ho nájdete na webe bioRxiv.

Vek psa v ľudských rokoch

Dĺžka života sa u jednotlivých psov líši. Najkratšie zo všetkých psov žijú bordeauxské dogy - v priemere päť až osem rokov. Drobné čivavy sa naopak môžu dožiť až dvadsať rokov.Napriek týmto rozdielom všetky psy prechádzajú podobným vývojom. Pubertu napríklad dosahujú, keď majú desať mesiacov.Pomocou nového vzorca vedci ukázali, že psí vývoj sa prekrýva aj s niektorými fázami života človeka. Odvodili ho z výskumu na plemene labradorský retriever, preto výsledok sedí najmä na tieto psy.

Výpočet psieho veku nie je rovnako jednoduchý, ako známe násobenie siedmimi. S malou pomocou ho však zvládnete každý. Psí vek v ľudských rokoch sa dá približne vypočítať takto: 16*ln(vek_psa)+31.

Označenie "ln" predstavuje prirodzený logaritmus. Ľahko ho vypočítate online na tejto stránke, do políčka iba zapíšte vek svojho psa a výsledné číslo použijete vo vzorci. Potom prirodzený logaritmus psieho veku vynásobíte šestnástimi a k výsledku pridáte 31.

Ak má teda labrador štyri kalendárne roky, na základe tohto vzorca má vek približne 53 ľudských rokov.

Vzorec je odvodený zo zmien, ktoré sa dejú v DNA ľudí i psov počas života. Výskum museli robiť iba na jednom psom plemene, pretože sa im tak zmeny ľahšie sledovali.

Veda za výsledkami

I keď výsledky vzorca sedia iba na jedno plemeno, čo možno nepoteší majiteľov iných psov, ich vedecké pozadie je veľmi zaujímavé.

Celá práca je odvodená z epigenetiky, vedy zameranej na zmeny v génovej expresii. Pri určovaní veku vedci využili mechanizmus, ktorý sa nazýva methylácia DNA.Ako ľudia starnú, k ich molekulám DNA sa postupne pridávajú metylové skupiny - dejú sa v nich teda chemické zmeny. Tieto skupiny môžu upraviť aktivitu časti DNA bez toho, aby zmenili samotnú DNA.Niektorí vedci tieto zmeny využili na výpočet veku ľudí, ktorý zohľad?uje aj vplyv chorôb, životného štýlu a genetiky na telo. Tento proces sa zvykne prezývať aj epigenetické hodiny. Methylácia DNA nenastáva iba u ľudí. Epigenetické hodiny majú aj myši, šimpanzy a psy. Výskumníci z Kalifornskej univerzity v San Diegu sa rozhodli porovnať s ľuďmi práve psie hodinky
.
V čom sa psy podobajú na ľudí

Skenovali chemické zmeny v DNA u 104 labradorov vo veku od štyroch týžd?ov po šestnásť rokov. Ukázalo sa, že v niektorých oblastiach ich genómu dochádza k podobnej vekom spôsobenej methylácii ako u ľudí. Tých do výskumu zapojili 320 a mali od jedného až po 103 rokov.

Aj keď sa predkovia psov a ľudí na vývojovej línii cicavcov oddelili veľmi dávno, zdá sa, že niektoré vlastnosti DNA zostali u oboch evolučne zakonzervované."Vieme, že psy trpia rovnakými chorobami a funkčným poklesom pri starnutí ako ľudia. Táto práca poskytuje dôkaz, že počas starnutia u nich dochádza aj k podobným molekulárnym zmenám," opisuje výskum pre magazín Science biogerontológ Matt Kaeberlein, ktorý sa do výskumu nezapojil.

Rovnica na výpočet ľudského veku u labradorov sedela aj na niektoré míľníky v ľudskom živote.Napríklad sedemtýžd?ový pes má podľa vzorca deväť ľudských mesiacov - v tomto období psom aj ľuďom začínajú rásť zuby. Rovnako sa prekryli aj priemerné dĺžky života - dvanásť rokov u labradora sa rovná sedemdesiatke u ľudí.Jediný rozdiel je v tom, že epigenetické hodiny psov tikajú na začiatku ich života rýchlejšie ako ľudské a neskôr sa spomalia. Preto sa dvojročný pes stále môže správať ako malé šteniatko, ale v skutočnosti už môže byť v strednom veku.

DOI: 10.1101/829192
 
Autor článku: MVDr. Karol Kaigl
späť na tipy >>>
 





             Počet návštev: 702537

Uvodna stranka Mapa kontakt BlueDimension CreativeStudio