Dĺžka končatín
Pokusy s cieľom objasniť dedičnosť dĺžky končatín už boli robené v prvej polovici minulého storočia. Sommer (1931) uvádza, že dĺžka končatín je vo väčšej miere ovplyvnená výživou, pretože rast končatín je väčšinou ukončený približne v 9 mesiacoch veku života. Pri medziplemennom krížení, napríka jazvečíkov a basetov s nemeckými ovčiakmi, bolo zistené, že dĺžka končatín u jedincov prvej filiálnej generácie (F1) ukazuje na intermediálnu dedičnosť. Pričom dĺžka končatín ďalšej generácie (F2) už vylúčila predpoklady pre jednoduchú genetickú kontrolu.
Podobné výsledky boli zistené aj pre sledovaní vzájomného párenia jedincov čistokrvných plemien. U nich však je výška tela a teda aj dĺžka končatín vymedzená štandardom a niektorí z chovateľov vzájomne pária jedincov s krajnými veľkosťami s jedincami s ideálnou výškou. Z chovateľskej praxe je známe, že je možné výšku plemena postupne upraviť selekciou. Postupne sa šľachtením znižuje variabilita populácie, čo dokumentuje polygénnu genetickú kontrolu s určitým vplyvom vonkajšieho prostredia, hlavne výživy.
Kravský postoj končatín
Ide o vadu femurálnej hlavy na zadnej končatine, kde dochádza k nekrotickým zmenám. Defekt je možné liečbou čiastočne napraviť, hlavne u malých plemien psov. Ide o veľmi bolestivnú, recesívne dedičnú chorobu. Postihnuté sú všetky plemená psov
.
Veľkosť a postavenie uší
Iljin (1937) predpokladá jednoduchú genetickú kontrolu postavenia uší, ktoré sú kontrolované tromi alelami:
-Ha - kontroluje poloklopené ucho
-H - kontroluje klopené ucho
-H - kontroluje vzpriamené ucho
Alela Ha je dominantá nad alelou H a h, alela H je teda recesívna k alele Ha, ale dominantná k alele h, ktorá je recesívna k obom predchádzajúcim.
Neskôr však bolo zistené, že genetická kontrola postavenia uší nie je tak jednoduchá. Postavenie uší ovplyvňuje aj ich veľkosť. Veľké, ťažké uši majú vždy tendenciu k ušiam klopeným či poloklopeným. Poloklopené ucho je dominantné nad uchom vzpriameným. Malé ucho je dominantné nad uchom veľkým, čo pozoroval Marchlewski (1930) hlavne pri sledovaní rôznych krížených nemeckých vlčiakov s pointermi a nemeckými krátkosrstými stavačmi. To však nie je s súlade s výsledkami iných autorov (Whitney 1971), ktorý krížil mnoho plemien s dlhým a krátkym uchom medzi sebou. Potomstvo F1 generácie nikdy nemalo stredne dlhé uši a v potomstve F2 generácie nemal žiadny jedinec najdlhšie uši, porovnateľné s dĺžkou uší plemena rodičovského.
Podrobné objasnenie genetickej kontroly veľkosti a postavenia uší zrejme vyžaduje ďalšie, podrobnejšie štúdie.
|
