Vlčí pazúr
Dedičnosť výskytu vlčieho pazúra na jednej alebo na oboch nohách zadných končatín nie je podrobne preskúmaná. Výsledky sledovania rôznymi autormi ukazujú na dominantný charakter dedičnosti vlčích pazúrov, ale nie s úplnou penetráciou vlohy.
Niektorí sa prikláňajú k názoru, že vlčie pazúry sa objavujú len v niektorých líniách. To by pomohlo vysvetliť aj to, že niektorí pozorovatelia naopak popisujú recesívny charakter dedičnosti výskytu vlčích pazúrov.
Pretože sú vlčie pazúry odstraňované po narodení u plemien, kde sú nežiadúce, nie je možné ich podrobnejšie sledovať vo väčších populáciách a jednoznačne vysvetliť genetickú podstatu ich výskytu.
U niektorých plemien psov, ako napríklad beauceron, sú vlčie pazúry plemenným znakom. U tohto plemena sú štandardom požadované dva vlčie pazúry na každej zadnej končatine, ktoré nesmú byť zrastené, ale dokonale oddelené. Kríženie beaucerona s inými plemenami by pomohla objasniť genetickú kontrolu výskytu vlčích pazúrov.
Chvost
U psov poznáme tento orgán v rôznych dĺžkach (pričom neuvažujeme o vplyve kupírovania) a v rôznej sile, rôzneho nasadenia a nosenia. Je evidentné, že ide o znak plemenný a dedičný. Dĺžka chvosta je kontrolovaná iným génom ako dĺžka končatín psa. Bezchvostnatosť (anury) a krátky chvost (brachury) sú podľa niektorých pozorovateľov (Pullig, 1953) kontrolované recesívnymi alelami "an" a "br", podľa iných sa zase jedná o dominantnú alelu St (stub), ktorá kontroluje vývin krátkeho chvosta. Komplikácia je však v tom, že ide o neúplnú dominanciu, takže pravdepodobne heterozygoti Stst majú normálnu dĺžku chvosta (Curtis et al., 1964). Uvedené výsledky a pozorovania rôznych autorov ukazujú, že tu nemôže uvažovať len o jednoduchých genetických vzťahok ako je dominancia a recesivita, bez podrobného sledovania populácií a bez dôkazov vzájomným testovacím párením.
Kravský postoj končatín
Ide o vadu femurálnej hlavy na zadnej končatine, kde dochádza k nekrotickým zmenám. Defekt je možné liečbou čiastočne napraviť, hlavne u malých plemien psov. Ide o veľmi bolestivnú, recesívne dedičnú chorobu. Postihnuté sú všetky plemená psov.
Entropium a ektropium
Obidva tieto defekty sú na viečku oka psa.
Entropium je názov pre defekt, pri ktorom je viečko obrátené dovnútra oka a dráždi očnú bulvu. Okto takto postihnutého psa slzí. Ektropium je názov pre stav, kedy je viečko príliš veľké a tvorí kapsu, v ktorej vznikajú zápaly vplyvom nečistôt z vonkajšieho prostredia, ako je prach, peľ a podobne. Postihnuté oko v takýchto prípadoch opäť slzí.
Obidva defekty sú geneticky kontrolované (pravdepodobne recesívne) viacerými génmi. Nie je však vôbec jasné, či sú obidva defekty kontrolované rovnakými génmi alebo sú tieto defekty geneticky nezávislé. Každému je však jasné, že sa nemôžu tieto defekty vyvinúť obidva naraz na jednom oku. Tiež sa ešte nevyskytol jedinec s entropiom na jednom a ektropiom na druhom oku.
Vyskytujú sa takmer u všetkých plemien.
Najčastejší výskyt ektropia je u:
bloodnoundov
molosoidných plemien
ovčiarskych plemien
sliedičov.
|
